Predaj podniku fyzickej osoby právnickej osobe

Ľubomír Roman, LL.M.

5. januára 2022
Predpokladaný čas čítania 8 minút

Ľubomír Roman, LL.M.

5. januára 2022
Vo svetle oznámeného záveru Ministerstva financií Slovenskej republiky sa iste mnohí podnikatelia zamysleli, či podnikanie vo forme fyzickej osoby – živnostníka bude naďalej rentabilné. Nasledujúci článok poskytuje prehľad právnej úpravy jednej z možností, akou fyzická osoba – živnostník bude môcť svoje podnikanie pretransformovať na podnikanie vo forme obchodnej spoločnosti. V tomto článku sa dozviete o základných právnych súvislostiach predaja podniku fyzickej osoby – živnostníka obchodnej spoločnosti.

Čo tvorí podnik fyzickej osoby

Podnikom sa podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. Podnik predstavuje súbor vecí, práv a iných majetkových hodnôt, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Takto definované práva a majetkové hodnoty je možné previesť práve formou zmluvy o predaji podniku. 

Zákon umožňuje predaj aj časti podniku, avšak iba v prípade, ak časť podniku tvorí samostatnú organizačnú zložku.[1] Pre definovanie organizačnej zložky je podľa ustáleného názoru rozhodujúcou skutočnosťou práve existencia samostatnej účtovnej jednotky. V prípade, ak má fyzická osoba podnikateľ viacero organizačných zložiek (napr. prevádzkarní), je dôležité, aby sa pre každú organizačnú zložku viedlo oddelené účtovníctvo. 

Predaj podniku fyzickej osoby

Predaj podniku fyzickej osoby na právnickú osobu je v praxi bežnou skutočnosťou, ku ktorej môže viesť živnostníka viacero dôvodov. Týmto spôsobom živnostník vo veľa prípadoch napríklad optimalizuje riziká vyplývajúce z podnikania. Fyzická osoba živnostník totiž na rozdiel od spoločnosti s ručením obmedzeným zodpovedá za záväzky svojho podniku celým svojim majetkom a taktiež aj majetkom manžela / manželky nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (ďalej len „BSM“). Ak teda fyzická osoba podnikateľ predá podnik svojej vlastnej s.r.o., docieli tým to, že všetok majetok a záväzky predtým patriace živnostníkovi sa stanú majetkom a záväzkami jeho novovzniknutej obchodnej spoločnosti. Vo svetle oznámenej reformy Ministerstva financií Slovenskej republiky však motivácia mnohých podnikateľov môže vyplývať práve z optimalizácie odvodov a daní.

Súkromný majetok FO – živnostníka a modifikácia predmetu prevodu 

Keďže fyzická osoba živnostník nie je obchodnou spoločnosťou, ktorej jediným zámerom je podnikať, nachádza sa vo vlastníctve tejto fyzickej osoby spravidla aj majetok súkromného charakteru. Tento majetok je však na základe definície podniku, ktorá zohľadňuje povahu vecí a účel, ktorému primárne slúžia, automaticky vylúčený zo substrátu tvoriaceho podnik. V prípade, ak fyzická osoba vlastní nehnuteľnosť na súkromné účely (napr. rodinný dom) je teda zrejmé, že nebude podľa zákonnej definície zahrnutá v predmete prevodu.

V prípade, ak fyzická osoba vlastní hnuteľnú vec (napr. osobný automobil) na súkromné aj služobné účely, je možné, že nebude chcieť túto vec previesť so svojim podnikom. Vylúčenie tejto veci z predmetu prevodu však neprichádza do úvahy. Podľa prevažujúcej mienky by takáto dohoda mala za následok, že by sa zmluva nepovažovala za zmluvu o predaji podniku podľa § 476 až 488 Obchodného zákonníka.[2]

Fyzická osoba má preto dve možnosti: (i) predať nehnuteľnosť pred samotným predajom podniku tretej osobe; alebo (ii) dokázať, že nie je súčasťou samostatnej organizačnej zložky pri predaji časti podniku (viď definícia organizačnej zložky vyššie).

Zákon predpisuje, čo musí zmluva o predaji podniku obsahovať

Predaj a kúpu podniku z právneho hľadiska upravuje Obchodný zákonník v § 476 až 488.[3] Podľa týchto ustanovení musí zmluva o predaji podniku obsahovať podstatné časti zmluvy, ktorými sú: (i) označenie zmluvných strán, (ii) určenie podniku alebo jeho častí, ktoré sú predmetom predaja, (iii) jednoznačné definovanie, že zmluva sa vzťahuje na prechod všetkých práv a záväzkov spojených s prevádzkou podniku alebo jeho časti a (iv) určenie kúpnej ceny.

Zmluva o predaji podniku stanovuje záväzok predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke právo k všetkým veciam, iným právam a majetkovým hodnotám slúžiacim na prevádzkovanie podniku (resp. časti podniku) a súhlas kupujúceho prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom, ako aj záväzok zaplatiť predávajúcemu kúpnu cenu.[4] Zároveň právna úprava vyžaduje písomnú formu a úradné osvedčenie podpisov predávajúceho a kupujúceho.[5] Absencia ktorejkoľvek podstatnej náležitosti môže viesť k neplatnosti takéto predaja podniku, čo môže spôsobiť v praxi vážne komplikácie.

V prípade, ak je predávajúcim podniku fyzická osoba – živnostník a kupujúcim jeho vlastná obchodná spoločnosť (napr. jeho vlastná s.r.o.), bude tá istá osoba súčasne fyzickou osobou – živnostníkom a zároveň konateľom s.r.o. Tá istá osoba bude dvakrát podpisovať zmluvu o predaji podniku – raz ako predávajúci a raz ako kupujúci. Z daňového hľadiska vzniká povinnosť vypracovať tzv. transferové oceňovanie.

Z obsahu zmluvy musí jednoznačne vyplynúť, že sa vzťahuje na prechod všetkých práv a záväzkov spojených s prevádzkou podniku alebo jeho časti, t. j. musí byť zrejmé, že nejde len o predaj jednotlivých zložiek majetku. Pre predávajúceho znamená prevzatie peňažných záväzkov kupujúcim skutočnosť, že sa zbaví povinnosti zaplatiť dlh, pričom sa kupujúci stáva dlžníkom namiesto predávajúceho. Predávajúci na prechod pohľadávok nepotrebuje súhlas veriteľa, avšak predávajúci ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim.

Čo všetko prechádza a čo nie?

Na kupujúceho (napr. vlastnú s.r.o.) prechádzajú všetky práva a povinnosti patriace k podniku vrátane pohľadávok a záväzkov.

Prechod pohľadávok sa spravuje ustanoveniami o postúpení pohľadávok, ktoré sú upravené v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“).[6]

Špecifická úprava Obchodného zákonníka nevyžaduje na prechod záväzkov súhlas veriteľa. Na druhej strane, predávajúci ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. 

Na kupujúceho prechádzajú aj:

  • práva a záväzky z existujúcich právnych vzťahov, napr. práva a záväzky z nájomných zmlúv, poistných zmlúva iných zmlúv, a to bez súhlasu druhej strany
  • práva vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ak to neodporuje zmluve o poskytnutí výkonu práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva alebo povahe týchto práv
  • práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov
  • oprávnenie používať obchodné meno, ak to nie je v rozpore so zákonom alebo právom tretej osoby

Právna doktrína a judikatúra dospeli k záveru, že na kupujúceho prechádzajú len práva a povinnosti súkromnoprávnej povahy, nie však pohľadávky a záväzky, ktoré vznikli na základe noriem verejného práva.[7] 

Predmetom prechodu preto nie sú:

  • daňové povinnosti
  • záväzky voči štátnemu rozpočtu
  • nedoplatky predávajúceho na poistnom na zdravotné a sociálne poistenie
  • pokuty uložené orgánmi verejnej správy
  • iné záväzky verejnoprávnej povahy

Okrem povinností na kupujúceho neprechádzajú ani oprávnenia súvisiace s vedením podniku (t.j. živnostenské a iné oprávnenia). Keďže kupujúci (vlastná s.r.o.) bude pokračovať v rovnakých alebo podobných predmetoch podnikania ako fyzická osoba – živnostník, bude obchodná spoločnosť musieť vo svojom mene získať osvedčenie o živnostenskom alebo inom oprávnení, ktoré doteraz využívala fyzická osoba – živnostník. Na to bude musieť živnosť ohlásiť na okresnom úrade (jednotnom kontaktnom mieste) príslušnom podľa svojho sídla.

Na čo si treba dať pozor?

Súhlas manžela

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tvorí majetok, ktorý nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí darovaných, zdedených, získaných v reštitúcii alebo tých, ktoré slúžia výkonu povolania len jedného z manželov (podnikanie sa považuje za výkon povolania).[8]Majetok, príjmy z podnikania či zisk získaný v rámci podnikania patria do BSM rovnako, ako akékoľvek iné nadobudnutie majetku. 

Ak sa živnostník rozhodne previesť vlastnícke právo k podniku, ktorý patrí do BSM, musí k tomu získať súhlas manžela (pretože nejde o tzv. obvyklú správu majetku).[9] Tento súhlas stačí získať aj dodatočne, avšak bez neho je zmluva o predaji podniku relatívne neplatná. Inými slovami, v prípade, že dotknutý manžel v lehote troch rokov od účinnosti predaja podniku neplatnosť namietne na súde, považuje sa zmluva za neplatnú. 

Notifikačné povinnosti

Predávajúci aj kupujúci má vo vzťahu k svojim dlžníkom aj veriteľom špecifické oznamovacie povinnosti.

Obchodná spoločnosť ako kupujúci je povinná oznámiť veriteľom prevzatie záväzkov a fyzická osoba – živnostník ako predávajúci je povinná oznámiť dlžníkom prechod pohľadávok na kupujúceho

Zo zákona automaticky, rovnako aj podľa § 28 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho ku dňu účinnosti zmluvy aj práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom, ak nejaké existovali (o zamýšľanej transakcii je predávajúci aj kupujúci povinný zamestnancov aspoň jeden mesiac vopred informovať).[10] Za predpokladu, že sa ich pracovné podmienky výrazne zmenili môžu zamestnanci pri prechode k novému zamestnávateľovi skončiť pracovný pomer ku dňu predaja podniku. V takomto prípade im vzniká právo na odstupné.[11]

Ku dňu účinnosti zmluvy je povinný predávajúci odovzdať a kupujúci prevziať veci zahrnuté do predaja, pričom o odovzdaní a prevzatí vecí zahrnutých do predaja sa spíše zápisnica.

Obmedzenia prevoditeľnosti v uzavretých zmluvách

Pri prevode podniku na obchodnú spoločnosť (vlastnú s.r.o.) prechádzajú na kupujúceho práva a povinnosti z obchodných zmlúv. Tieto zmluvy môžu obsahovať tzv. change of control doložky alebo doložky o zákaze postúpenia práv a povinností zo zmluvy bez súhlasu druhej zmluvnej strany. 

Pri prechode zo živnosti na obchodnú spoločnosť je preto dôležité skontrolovať obsah uzavretých zmlúv a uistiť sa, že vyššie spomínané doložky nie sú ich súčasťou. Oba typy doložiek môžu byť v zmluve spojené s následkom automatického zániku alebo so vznikom práva vypovedať zmluvu. Doložky o zákaze postúpenia práv a povinností zo zmluvy môžu navyše spôsobiť, že predmetná zmluva bude z predaja podniku vylúčená a to práve v dôsledku v nej obsiahnutých zmluvných dojednaní. Častejšie sa však stretávame s prípadom, kedy zmenu vlastníckych pomerov v podniku musí predávajúci vopred oznámiť a prerokovať so zmluvnými partnermi. Napriek tomu, že zákon vyslovene nepodmieňuje platný prevod záväzkov súhlasom druhej zmluvnej strany, v záujme kontinuálnej platnosti zmlúv by živnostník mal vopred preskúmať najdôležitejšie zmluvy a splniť stanovené podmienky, najmä ak s nimi zmluva spája možnosť odstúpenia alebo výpovede.

Zmluvy s veriteľmi 

Osobitú pozornosť si zaslúžia úverové zmluvy, ktoré spravidla obsahujú doložky o oznámení zmeny vo vlastníckej štruktúre podniku resp. o zákaze prevodu práv a povinností. Je pri nich totiž trhovým štandardom, že obsahujú dojednania podľa ktorých si veritelia v prípade predaja podniku bez ich predchádzajúceho súhlasu vyhradzujú právo zosplatniť úver a požadovať zmluvné pokuty. 

V neposlednom rade stojí za zmienku možnosť veriteľov predaj podniku účinne odporovať.[12]Podmienkou odporu je zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávok. Veritelia sa tak môžu v lehote šiestich (6) mesiacov od uzavretia zmluvy domáhať neplatnosti predaja podniku podaním odporu na súde ak preukážu, že k došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti. Takýto odpor by musel byť podaný v lehote šesťdesiat (60) dní odo dňa kedy sa veriteľ dozvedel o predaji podniku. 

Dúfame, že tento článok poskytol prehľadný sumár právnej úpravy transformácie živnosti na podnikanie vo forme obchodnej spoločnosti. Bude nepochybne zaujímavé sledovať ako sa situácia vyvinie a či reforma Ministerstva financií Slovenskej republiky skutočne prinesie obrovský odliv živnostníkov zo slovenského podnikateľského trhu.

Článok pre vás pripravil

Advokátsky koncipient

Mohlo by vás zaujímať

act MPH advocates je Právnickou firmou roka 2022

Advokátska kancelária act MPH advocates sa stala VÍŤAZOM v prestížnej súťaži Právnická firma roka v kategórii Telekomunikácie, právo informačných technológií a aj v kategórii Logistika

Head Office Bratislava

Twin City Tower
Mlynské nivy 10
821 09 Bratislava
Slovensko

Partner pre náročné právne výzvy

act-logo-white
act legal pôsobí v hlavných európskych obchodných centrách.
Amstredam  •  Bratislava  •  Bukurešť •  Budapešť •  Frankfurt •  Miláno  •  Praha •  Viedeň •  Varšava